Kennel Corda Elizabeth Luporum

Vás víta na našej stránke

,, ,, Psy nie sú naším celým životom, ale robia naše životy plnšími. ,, ,,

Roger Caras

Československý vlčiak je...

krížencom karpatského vlka a nemeckého ovčiaka, pôvodne určený na stráženie hraníc a prácu v armáde. No jeho silná väzba k psovodovi nevyhovovala požiadavkám na služobného psa. Dnes je verným spoločníkom s výnimočnými väzbami na svojho pána.

+ História plemena

História

Pod vedením Ing. Karla Hartla bol v roku 1955 vypracovaný projekt na získanie služobného plemena spĺňajúceho mimoriadne požiadavky kladené na psa v službe v pohraničnej stráži ČSSR. Krížením karpatského vlka a nemeckého ovčiaka mali vzniknúť odolné, vytrvalé a ostražité jedince strážiace západné hranice ČSSR.

Náčelník služobnej kynológie pohraničnej stráže Karel Hartl vypracoval projekt na získanie krížencov vlka so psom. Projekt zahŕňal okrem preskúmania otázok medzidruhového kríženia v rámci biológie, dedičnosti a biometrie tiež problematiku fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a ich krížencami. V rámci projektu sa tiež skúmali otázky vytvárania podmienených reflexov, endogénna aktivita, sociálne správanie a pod.

S realizáciou projektu sa začalo v roku 1957 a podieľali sa na ňom viaceré chovateľské stanice (ďalej len CHS):

  • CHS Libějovice, CHS Grabštejn a CHS Malacky: sledovali biologické otázky (ruja, párenie, brezivosť, početnosť vrhov, výchova a výcvik, endogénna aktivita psov, vlkov a ich krížencov v rôznych generáciách)
  • CHS Volary: pozorovala sociálne správanie krížencov a ich prejavy
  • CHS Karlovy Vary: sledovala vplyv výchovy na krížence umiestnené samostatne alebo spoločne so šteňatami nemeckého ovčiaka a vyhodnocovala rozdiely v ich správaní
  • CHS Cheb: skúmala rozdiely v proporciách krížencov a nemeckých ovčiakov
  • CHS Bratislavskej brigády (Šamorín, neskôr Malacky): sledovala rozdiely medzi krížencami F1, F2 a ďalších generácií (písmenom F sa označovali jednotlivé generácie spätného kríženia na nemeckého ovčiaka, čiže na jedince s nižším podielom vlčej krvi). Neskôr vyhodnocovala výsledky vzájomného párenia krížencov rôznych generácií.

Prvé krížence sa narodili v CHS Libějovice zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového háje. Narodilo sa päť šteniat (1 pes a 4 suky), z ktorých sa v ďalšej plemenitbe uplatnila suka F1 Bety a suka F1 Berta. Berta odchovala v CHS Šamorín niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie. Z Bertiných šteniat sa v ďalšom chove uplatnila suka Osa a psy Old a Odin, ktorí prispeli svojím genetickým materiálom aj medzi prvými civilnými chovateľmi. Z potomstva Bety bolo odchovaných niekoľko vrhov druhej až štvrtej filiálnej generácie a tiež prvé spojenia dvoch krížencov druhej filiálnej generácie. F3 potomkovia suky F2 Osa vytvorili početnú základňu tvorenú 66 psami a 40 sukami.

Druhá línia bola vytvorená z potomkov vlčice Berty a nemeckého ovčiaka Kurta z Václavky. Prvý vrh tvorilo šesť šteniat, ktoré sa narodili dňa 21. mája 1960. V ďalšej plemenitbe sa uplatnil pes Bikar.

Tretiu líniu tvoria kríženci vlka Arga so sukou nemeckého ovčiaka Asta z SNB, ktorí sa narodili v roku 1968 v CHS polície v Býchorech. K ďalšej plemenitbe boli použití pes Ink z SNB a jeho sestra Bara z PS v CHS Malacky.

Už prvé krížence boli podrobované výcviku a testované na schopnosť sociálnej väzby na človeka. Psy boli buď zaraďované do služby, alebo ich predávali civilným chovateľom. V 60. rokoch 20. storočia bol chov ČSV na Slovensku organizovaný iba v chovateľskej stanici PS v Malackách pod vedením majora Františka Rosíka. V roku 1968 došlo k zmene vo funkcii náčelníka kynológie PS a program chovu krížencov bol zastavený. Mjr. Rosík a členovia Bratislavskej brigády PS však vytvorili podmienky pre ďalší chov československého vlčiaka. V roku 1974 obohatil chov ďalší vlk Šarik, ktorého potomkovia sa uplatnili aj v civilnom chove.

V roku 1966 vznikol návrh budúceho štandardu plemena a Ing. Hartl sa pokúsil o jeho registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tej dobe bolo pre založenie klubu potrebné zastrešiť ho v tzv. Národnom fronte a chov následne riadil Zväzarm (Zväz pre spoluprácu s armádou), ktorý odmietol registráciu krížencov. Ďalší pokus o založenie klubu v roku 1970 opäť zlyhal a klub vznikol až v roku 1981, kedy sa Český svaz chovatelů podujal zapísať československého vlčiaka do hlavnej plemennej knihy v Prahe. O rok neskôr bol československý vlčiak vtedajším Federálnym výborem chovateľských zväzov ČSSR uznaný za národné plemeno. FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989.

Vzhľad a povaha

Československý vlčiak je veľký pes vzhľadom pripomínajúci vlka. Dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm (psy) /60 cm (fenky), horná hranica nie je stanovená. Telo československého vlčiaka má byť obdĺžnikového rámca s pomerom 9:10 (výška:dĺžka).

Toto plemeno sa vyznačuje dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami. Typické je žltosivé až strieborné sfarbenie so svetlou maskou. Srsť je hustá s rovnými chlpmi.

Československý vlčiak sa pohybuje klusom. Je to temperamentný a aktívny pes s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne. Toto plemeno je veľmi naviazané na svoju rodinu či svorku. V dnešnej plemenitbe sa tak ako aj v minulosti kladie veľký dôraz na jeho cvičiteľnosť.

Tým, že československý vlčiak vznikol krížením vlka so psom, prejavujú sa v jeho správaní iné štruktúry ako u iných plemien psov. Tieto krížence si zachovávajú anatomické prednosti vlka, vďaka ktorým dokáže vytrvalo bežať, prispôsobiť sa klimatickým podmienkam a dobre sa orientovať v teréne. Na druhej strane je československý vlčiak ťažšie vychovateľný, keďže rovnako ako vlk, ani toto plemeno nerobí nič zbytočne. Zásadne neopakuje činnosť, pri ktorej mal negatívnu skúsenosť. Je tiež nevhodné cvičiť ho drilom ako je to zvykom u nemeckých ovčiakov, pretože ak nie je vlčiak motivovaný napríklad potravou, nemá dôvod cvik vykonať. Pre prácu s československým vlčiakom je potrebná dôsledná socializácia na človeka a dobrý vzťah s psovodom. Nie je to plemeno vhodné pre začínajúcich kynológov.

 

Zdroj: Wikipédia

 

+ Štandard plemena

Štandard plemena Československý vlčiak

Štandard FCI č. 332

(Nr.332/03.09.1999)

Preklad

pani Christel Špániková
prepracovali Harry G.A. Hinckeldeyn a Dr. J. M. Paschoud

Pôvod

bývalá Československá republika

Patronát

Slovenská republika

Klasifikácia FCI

Skupina 1 – ovčiarske a pastierske psy
Sekcia 1 – ovčiarske psy so skúškou z výkonu

Krátky historický súhrn

V roku 1955 sa vo vtedajšej ČSSR uskutočnil biologický pokus, kríženie nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom. Pokus ukázal, že môže byť vychované potomstvo ako z párenia pes x vlčica, tak z párenia vlk x suka. Prevažná časť potomstva mala genetické predpoklady pre ďalšie šľachtenie. V roku 1965, po ukončení pokusu, bol vypracovaný projekt vyšľachtenia nového plemena psov, ktoré by spájalo využiteľné vlastnosti vlka s vhodnými vlastnosťami psa. V roku 1982 bol československý vlčiak uznaný Výborom chovateľských zväzov vtedajšej ČSSR ako národné plemeno.

Všeobecný popis

Pevného konštitučného typu, viac ako stredne veľký, pravouhlého rámca. Stavbou tela, pohybom, osrstením, farbou srsti a maskou sa podobá vlkovi.

Dôležité proporcie

Dĺžka tela:výška v kohútiku = 10:9
Dĺžka papule:dĺžka lebky = 1:1,5

Správanie a povaha

Temperamentný, veľmi aktívny, vytrvalý, učenlivý, rýchlo reagujúci, neohrozený a odvážny. Nedôverčivý. Svojmu pánovi prejavuje mimoriadnu vernosť. Odolný voči vplyvom počasia. Mnohostranne použiteľný.

Hlava

Symetrická, dobre osvalená, pri pohľade zo strany a zhora tvorí tupý klin. Výraz hlavy vyjadruje pohlavie.

Horná časť hlavy:

Pri pohľade zo strany a spredu je viditeľné ľahko klenuté čelo. Čelná brázda je nevýrazná. Tylový hrbolček je dobre viditeľný. Stop: Mierne vyznačený.

Tvárová časť lebky:

Ňufák: Oválneho tvaru, čierny.
Papuľa: Suchá, nie široká, horná línia nosa rovná.
Pysky: Pevne priliehajúce, kútiky zatvorené. Okraje pyskov sú čierne.
Čeľuste/Zuby: Čeľuste sú silné a symetrické. Dobre vyvinuté zuby, najmä špičiaky. Nožnicový alebo kliešťový zhryz so 42 zubami zodpovedajúcimi zubnému vzorcu. Zuby sú pravidelne usporiadané.
Líce: Suché, dostatočne osvalené, nie nápadne vystupujúce.
Oči: Úzke, šikmo uložené, jantárovej farby. Viečka dobre priliehajúce.
Uši: Stojace, tenké, trojuholníkového tvaru, krátke (tzn. nie dlhšie ako 1/6 výšky v kohútiku); vonkajší bod nasadenia ucha je na úrovni vonkajšieho očného kútika. Kolmica spustená z vrcholu ucha prebieha tesne vedľa hlavy.

Krk

Suchý, dobre osvalený, ak je pes v pokoji, krk zviera s horizontálou uhol do 40°. Krk musí byť tak dlhý, aby umožnil psovi dosiahnuť bez námahy ňufákom na zem.

Trup

Horná línia profilu: Plynulý prechod od krku k trupu, mierne sa znižuje.
Kohútik: Dobre osvalený, výrazný, nesmie však narušovať plynulosť hornej línie.
Chrbát: Pevný, rovný.
Bedrá: Krátke, dobre osvalené, nie široké, mierne sklonené.
Zadok: Krátky, dobre osvalený, nie široký, mierne sklonený.
Hrudník: Symetrický, dobre osvalený, priestorný, hruškovitého tvaru so zúžením k hrudnej kosti. Hĺbka hrudníka nedosahuje k lakťom. Rukoväť hrudnej kosti neprečnieva před ramenný kĺb.
Dolná línia profilu a brucho: Brucho je pevné a vtiahnuté. Slabiny sú ľahko vtiahnuté.

Chvost

Vysoko nasadený, spustený priamo dole. Při vzrušení spravidla nesený kosákovito hore.

Končatiny

Hrudné končatiny: Hrudné končatiny sú rovné, pevné, suché, úzko postavené s mierne vybočenými labami.
Lopatka: Lopatka je uložená viac v prednej časti trupu, je dobre osvalená. S horizontálou zviera uhol asi 65°.
Rameno: Silne osvalené; s lopatkou zviera uhol 120 – 130°.
Lakeť: Dobre prilieha k hrudníku a nevybočuje z línie trupu. Je výrazný, dobre pohyblivý. Ramenná kosť s predlaktím zviera uhol asi 150°.
Predlaktie: Dlhé, suché a rovné. Dĺžka predlaktia s nadprstím predstavuje 55% výšky psa v kohútiku.
Zápästný kĺb: pevný, dobre pohyblivý.
Nadprstie: Dlhé, tvorí s rovinou zeme uhol najmenej 75°. Pri pohybe ľahko pruží.
Predné laby: Veľké; mierne vybočené, s dlhšími klenutými prstami a silnými tmavými pazúrmi. Výrazné, pružné, tmavé vankúšiky.

Panvové končatiny
Silné. Zadné končatiny sú rovnobežné. Kolmica spustená zo sedacích hrboľov prebieha stredom priehlavkového kĺba. Vlčie pazúry sú nežiadúce a musia sa odstrániť.
Stehno: Dlhé, dobre osvalené; stehenná kosť zviera s panvou uhol asi 80°. Bedrový kĺb je stabilný a dobre pohyblivý.
Koleno: Silné, dobre pohyblivé.
Predkolenie: Dlhé, suché, dobre osvalené; s priehlavkom zviera uhol asi 130°.
Priehlavkový kĺb: Suchý, silný, dobre pohyblivý.
Priehlavok: Dlhý, suchý, smeruje takmer kolmo k zemi.
Zadné laby: Dlhšie klenuté prsty so silnými tmavými pazúrmi. Výrazné vankúšiky.

Mechanika pohybu

Harmonický, ľahký, priestranný klus, pričom končatiny sa pohybujú čo najnižšie nad zemou. Hlava a krk sa skláňajú do vodorovnej polohy. V chôdzi je mimochod.

Koža

Elastická, pevná, bez zvrásnenia; nepigmentovaná.

Srsť

Kvalita srsti: Rovná, uzavretá. Zimná a letná srsť je výrazne rozdielna. V zime prevláda mohutná podsada, ktorá s vrchnou krycou srsťou vytvára husté osrstenie celého tela. Je nutné, aby srsť pokrývala brucho, vnútornú časť stehien, miešok, vnútornú časť ušnice a medziprstie. Krk je dobre osrstený.
Farba srsti: Žltosivá až striebristosivá s charakteristickou svetlou maskou. Svetlá srsť musí byť aj na spodnej časti krku a na prednej hrudi. Prípustné je tmavosivé sfarbenie so svetlou maskou.

Výška a váha

Výška v kohútiku
Psy najmenej 65 cm
Suky najmenej 60 cm
Váha
Psy najmenej 26 kg
Suky najmenej 20 kg

Chyby

Každá odchylka od uvedených požiadaviek musí byť považovaná za chybu, ktorej hodnotenie musí byť úmerné stupňu odchýlky.

  • Ťažká alebo ľahká hlava.
  • Ploché čelo.
  • Ak chýbajú 2 P1 (premolary 1) alebo obidve M3 (molary 3), nehodnotí sa to ako chyba. Ak chýbajú spolu 2 P1 a 1 M3 alebo 2 M3 a 1 P1, hodnotí sa to ako chyba.
  • Tmavohnedé, čierne alebo rozdielne sfarbené oči.
  • Hrubé, vysoko alebo nízko nasadené ucho.
  • Vysoko nesený krk v pokoji, nízko nesený krk v stoji.
  • Nevýrazný kohútik.
  • Netypická línia chrbta.
  • Dlhý zadok.
  • Dlhý, nízko nasadený a nesprávne nesený chvost.
  • Málo alebo silne zauhlené predné končatiny.
  • Mäkké nadprstie.
  • Málo zauhlené alebo preuhlené zadné končatiny; nedostatočné osvalenie.
  • Málo výrazná maska.
  • Krátky krok a vlnitý pohyb.

Vylučujúce chyby

  • Zviera agresívne alebo nadmerne plaché.
  • Odchylné proporcie.
  • Uchylky v povahe.
  • Atypická hlava.
  • Chýbajúce zuby (iné ako tie, ktoré boli popísané v odseku Chyby); predkus, podkus, skrížený zhryz, chybné uloženie očných zubov v spodnej čeľusti.
  • Netypický tvar a uloženie oka.
  • Netypické nasadenie ucha a netypický tvar ucha.
  • Lalok.
  • Silný sklon zadku.
  • Netypický hrudník.
  • Netypické nasadenie a netypické nesenie chvosta.
  • Chybný postoj a netypické hrudné končatiny.
  • Otvorená srsť a netypická srsť.
  • Iné ako štandardné sfarbenie.
  • Voľné väzy.
  • Netypický pohyb.

Vylúčené má byť každé zviera vykazujúce fyzické abnormality alebo abnormality v správaní.

N.B.: Psy musia mať dva zjavne normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.

Galérie